Osamělé dítě

Milá pani doktorka,
kto má pubertálnu dcéru, vie si predstaviť, čo za emočné výbuchy denne prežívame. Samozrejme že je drzá, vzťahovačná, papuľuje, žiarli na sestru a neodpustí si ani jednu príležitosť aby ju potrápila, prehnane sa líči, oblieka až príliš dospelo, chatuje a SMSkuje s neznámymi mladíkmi, ochutnáva alkohol, míňa vreckové na (podľa mňa)blbosti, atď. Veď to poznáte. Keďže končí základnú školu, mala by sa pripravovať na prijímačky na gymnázium, ale na to totálne kašle. Tu žiaľ očakávam, že si nabije pusu, pretože aj keď má dobré známky, na strednú školu to nemusí stačiť. Ale čo mám robiť, ku knihám ju nepriklincujem a tak nás čaká asi prvý vážnejší životný karambol. Mám ju v tom nechať vymáchať alebo mám tvrdšie trvať na príprave??? Ale ako??? Poraďte...

To je jeden problém. Ten druhý, pre mňa nepochopiteľný a asi aj horší je, že po ôsmich rokoch relatívne bezproblémového spolunažívania so spolužiačkami sa štyri z nich, ktoré majú veľký vplyv na okolie rozhodli začiatkom školského roku moju dcéru psychicky týrať - ohováranie, nútenie aby si zafarbila vlasy na čierno, posmech, krádeže peňazí, oblečenia, bižutérie... Riešila som to s nimi a s ich rodičmi, dosiahla som však to, že ju začali okázale ignorovať (rodičia im nakázali, aby si ju nevšímali) ba čo viac, ak sa s ňou niekto iný baví, začnú sa pošklebovať, vysmievať aj z neho a ignorovať ho. Takže (teraz už všetky) ostatné deti si povedali, že im nestojí za to nechať sa kvôli mojej dcére vysmievať a šikanovať tiež a ocitla sa úplne osamotená - sama trávi prestávky, voľné hodiny, sama sedí v lavici, na obede, v školskom autobuse. Ja to už riešiť nemôžem a ani nechcem, dcéra mi môj predošlý zásah vyčíta a momentálna situácia (trvá už viac ako 3 mesiace) ju veľmi ničí - asi kvôli tomu sa nemá chuť ani učiť, je deprimovaná, smutná a trpí výbuchmi zlosti. Čo s tým... neviete? Vďaka za Vaše odpovede, Ante