Čo vadí mne

Stotožňujem sa s názorom, že p.Marek používa rovnaké (alebo velice podobné) metódy ako testosterónoví pôrodníci... :o(

Pri predošlom článku som nevedela presne definovať, čo mi vadí, ale pri prečítaní tohto rozhovoru mi to docvaklo. Je to tá plytkosť, čiernobielosť názorov: dieťa v kočíku reve - dieťa v šatke spokojne vrní, a podobne o ženách - tá, čo nečítala jeho knižku, nehľadá informácie je pasívna a hlúpa, tá, čo čítala je opak. Súhlasím s tými, čo ich to uráža, áno, uráža to aj mňa.

Patrím medzi domarodky (aj keď sa Daniel nakoniec narodil v nemocnici) a už pred tehotenstvom som mala toho o tehotenstve a pôrodoch načítaného dosť. V určitom momente som si dokonca povedala, tak dosť, nejdem robiť doktorát z pôrodníctva :o) Knižka p.Marka sa tak do "užšieho výberu" nedostala (ono ju tu ani nemajú a nie je to skutočne moja nechuť pátrať po informáciách).

Ja som nakoniec pochopila, že netreba do detailov poznať, čo môže pri pôrode nastať, aké všetky možnosti tíšenia bolestí existujú (prirodzené i medikamentózne), atď, atď. Dôležité je (podľa mňa) niečo vedieť o pôrodnom procese a najmä si urobiť jasno, ako si to predstavujem ja. Ako si myslím, že sa budem cítiť dobre, ako si myslím, že sa budem vedieť uvoľniť, za akých okolností sa budem cítiť bezpečne,...

Niektoré v tejto diskusii p.Markovi ďakujú za odvedenú prácu. Neviem, nakoľko diskutoval s pôrodníkmi o zmene systému a o tom, aby sa pripustila pestrosť možností. Ale ak s nimi diskutoval spôsobom, akým sa v poslednom čase prezentoval na tomto portáli, tak ženám robí skôr medvediu službu. :o( Neviem si predstaviť človeka, ktorého by týmto spôsobom presvedčil a pozitívne motivoval.