Re: Otázky k neočekávanému úmrtí kojenců.

Nedá mi zareagovať na tieto príspevky ohľadne SIDS. Aj ja mám monitor dychu Nanny, to bola prvá vec na mojom zozname. Ohľadne niektorých príspevkov - radšej stokrát zbytočný poplach ako raz žiadny poplach. Veľa som o SIDS čítala. V prvom rade chcem povedať, SIDS nie je choroba, nedá sa "chytiť" ako chrípka. Ak lekári nevedia určiť príčinu smrti dieťaťa, uvádzajú SIDS. Takže SIDS je dôsledok, nie príčina. Druhá vec - informácie, že ohrozené sú deti vo veku 2-4 mesiacov je dosť zavádzajúca. Stačí si kliknúť sem zoradila som to podľa "angel day", teda podľa dátumu, kedy dieťatko zomrelo. To znamená, že na strane 84 sú deti, ktoré zomreli napríklad v apríli tohto roku. Ak vieš po anglicky, je to zdroj informácii. Píšu tu nešťastní rodičia svoje skutočné príbehy, ktorým dieťatko z neznámej príčiny zomrelo. Niektoré rodiny píšu, že dieťatko bolo predtým, ako išlo spať neobvykle mrzuté, alebo bolo celý deň mrzuté. Niektoré deti spali v inej izbe, niektoré v izbe s rodičmi vo svojej postieľke a niektoré priamo s rodičmi v posteli. Na tejto stránke nájdete aj 17 mesačné deti, ktoré zomreli bez príčiny, čiže v autopsii mali napísané SIDS. Dokonca aj trojročné dievčatko, ktorého matka sa pýtala, ako je možné, že trojročné zdravé dieťa uložíte poobede spať, a viac sa nezobudí? Niektoré deti zomreli v jasličkách. Dva príbehy som čítala, kedy deti zomreli priamo pri kŕmení matke na rukách.
Je to hrôza, tieto príbehy čítať a dúfať, že mne sa to nestane. Ale otázka je, kto si to zaslúži, komu sa to má stať??? A prečo nie práve mne? Môj syn má 6 mesiacov. Nanny je bohužiaľ len do 15 kg, ale kúpim potom Baby sense. Tie príbehy detí nad 12 mesiacov sú "ojedinelé" (ale do akej miery, koľko matiek svoj príbeh na tieto stránky nenapísalo?). Je mi ľúto, že v tejto dobe sa tejto problematike venuje tak málo. Nadácia SIDS v Terchovej dokonca nemá ani finančné prostriedky, ministerstvo im nepomáha. Ja nehovorím, že Nanny zachráni môjmu dieťaťu život, ale viem mu podať prvú pomoc (ktovie, či si v strese na to človek spomenie) a nechcem si robiť "aliby", že som mala monitor, ale tiež kľudnejšie spávam. Nemali sme zatiaľ žiadny poplach, ani zbytočný, ani žiadny iný. Podľa šéfa nadácie SIDS, na Slovensku zomiera ročne takto 10 detí (približne) na Slovensku, pravdepodobnosť je preto veľmi malá, ale čo ak...??? Nepíšem sem preto, aby som niekoho strašila, píšem sem preto, aby sa ľudia trošku začali tejto problematike venovať a snažili sa svoje dieťa pred nečakanou smrťou ochrániť, zháňali informácie - pretože im dieťa už nikto nikdy nevráti. Ak si na tej stránke pozriete fotky tých detí - tie usmiate krásne tváre - no kto by to povedal, že sa to stane práve im??? No vidíte, a predsa... Nech cestujem kamkoľvek, monito beriem všade so sebou (ak viem, že malý bude niekde spať). Stálo ma to 4000 Skk a úmrtie svojho dieťaťa tým eliminujem o jednu pätinu.
V USA nie sú monitory vôbec zohnať. A my, čo ich máme, si ich nevážime. Čo sa týka toho bruška, aj to je diskutabilné. Tie deti zomreli tak 50 na 50. Polovica na brušku a polovica na chrbte. Väčšina matiek vôbec nefajčila. Respektíve, dočítala som sa len o jednej, ktorá fajčila. Možno sa vám bude zdať, že sa zaoberám "morbídnymi" stránkami, bohužiaľ, ako som už písala - informácii o celej tejto problematike je u nás na Slovensku minimum. Podporujem všetky mamičky, ktoré sa informujú a venujú tomuto pozornosť a snažia sa predísť svojmu "vnútornému" nepokoju. Dieťatko totiž môže mať skrytý reflux, ktorý sa bohužiaľ prejaví až apnea pauzou - a príde sa na to až po mnohých vyšetreniach v nemocnici. Ak mi začne hučať monitor, dieťa vezmem a môžem sa snažiť mu pomôcť. Iné je ráno nájsť dieťa v postieľke studené, však? A s tým spaním v posteli - malý sa mi narodil v 33 tt, váha 1,83 kg a 43 cm. NIKDY som ho nezobrala k sebe do postele - práve kvôli tomu monitoru, aby nezaznamenával môj dych, ale jeho. Monitory nie sú také drahé ak si to porovnáte s tým, že život vášho dieťatka je na nezaplatenie!!! Prajem všetkým maminám iba radosť s detičkami.