Re: Jak řešit vztek?

Teoreticky tá rada, že treba zabrániť dieťaťu robiť niekomu zle a ďalej si ho nevšímať vyzerá celkom dobre. Ja však mám skúsenosti, že ak sa jedná o záchvat hnevu, kedy sa dieťa zlostí, ale v podstate nikomu okrem seba neubližuje, tak to trvá pomerne dlho. Ak však chce niekomu ublížiť, moment agresie je častokrát veľmi krátky. Proste pribehne k nejakému dieťaťu a strčí doňho, alebo ho udrie, či kopne. A v sekunde je inde. Kým sa otočíte, váš alebo cudzí "zbojník" už robí niečo iné a vy len vidíte následok, plačúcu obeť agresie. V takom prípade ak zoberiete tú radu doslova, tak proste len agresora ignorujete, čo má aj tak na háku, lebo nevidí nejakú zmenu vášho chovania.
Ja osobne, ak niekomu ublíži moje dieťa (čo sa teda už dávno nestalo, občas to moja dcéra robila, keď bola mladšia- cca 2-3 roky),tak ju vyzvem, aby sa ospravedlnila. Ak to odmieta urobiť, ospravedlním sa dieťaťu ja. Poprvé preto, aby videla dobrý príklad. Podruhé preto, aby vedela, že pozornosť sa venuje ublíženému dieťatku a nie tomu, kto ubližuje. Ak sa ospravedlní sama, pochválim ju za to a ďalej sa danej záležitosti nevenujeme.
Tiež si myslím, že občas (samozrejme nie vždy) sa dá takýmto situáciám predísť. Keď napríklad vidím, že k mojej mladšej dcérke sa hrnie nejaké dieťa, o ktorom viem, že zvykne byť agresívne, poprípade keď je cudzie a vidím, že asi dôjde ku konfliktu, tak ju zdvihnem radšej na ruky a druhému dieťatku sa milo prihovorím (mnohé deti, ktoré sú zvyknuté na podráždené reakcie dospelých, sú zarazené, že od nich niekto predpokladá milé správanie), poprípadé vrátim hračku, ktorú si dcérka požičala. Možností je veľa, občas aspoň stihnem zadržať rúčku zdvihnutú k úderu, či poštipnutiu a snažím sa vec obrátiť na žart.
Nevravím, že moje rady sú univerzálne, ale aspoň u mojich detí fungujú a staršia dcérka sa pomerne rýchlo "vyliečila" z agresívneho správania.
Ten článok je dosť zavádzajúci. Je to síce pravda, že viac by si mal všímať dobré správanie dieťaťa ako to zlé, ale úplne ho ignorovať? "Kto mlčí, ten svedčí". A keď mlčíme, keď dieťa robí niečo zlé, vlastne mu tým vravíme, že to schvaľujeme.