Reč zvierat

Zhruba pred rokom, keď u nás bola otázka zvieracích zvukov najaktuálnejšia, sme kúpili v Čechách leporelo o mláďatkách. Medzi kačičkami, koníkom a medveďom tam bol odfotený aj tapír. Manžel prehlásil, že tapír robí „tap-tap“. Ja, matka, ktorá nechce svoje dieťa učiť bludy, som sadla k internetu a pár hodín hľadala, ako tapír robí naozaj. Síce som sa veľmi poučila o ich živote, rozdelení na poddruhy a boji o ich záchranu, ale potrebný zvukový súbor som nenašla...

Zajko u nás funel a krčil noštek, ježko pichal (ukazovákom do telíčka), ďateľ ďobal (do hlavičky), miška robila „mimimimimi“ (pretože pí-pí už robilo kuriatko), čo ale v dcérkinom podaní znelo ako „ňuňu“, krtko hrabal rukami, tučniak hovoril „ťap-ťap“ (a pritom kolísal telom z boka na bok). Papagáj kričal „ara“, rybičky otvárali ústa, svinka robila „kroch-kroch“ alebo „kvik-kvik“, kravička „mú“ aj „bú“. Koník robil „ihihihihá, pfffr“ alebo napodobňoval jazykom zvuk kopýt. Zvieratká, ktoré sme nevedeli ozvučiť, nerobili nijako. Malo to veľmi pozitívny efekt, pretože sa ich dcérka naučila pekne pomenovať, zatiaľčo na označenie hovoriacich zvieratiek používala veľmi dlho len zvukové citoslovce, čo bolo síce milé v desiatich mesiacoch, ale v dvadsiatich to už pôsobilo trochu zaostalo...

Zaujímavo sa u nás pomenúval a zvuky vydával krokodíl – robil „tirin-tirin-tirin-tirin, tirin-tirin-tin-tin-tin...“ a vydával rovnakú melódiu, ako hojdací automat-krokodíl v našich potravinách. No a mama u nás podľa ockovho výkladu robila „no,no,no!“ :-).Momentálne je u nás favoritom ťava, ktorú dcérka videla na dovolenka – tá kričí hrubým hlasom niečo ako „hué“.

Ozaj, viete ako robí labuť, keď sa k nej veľmi priblížite? Syčí a znie to „pche-pche“.

Čo sa týka obrázkov v našich detských knihách, s tým nemáme až také problémy, sú celkom realistické. Niekedy však neviem, ako vysvetľovať niektoré rozprávky. Napríklad keď v rozprávke „Krtko a medicína“ zákerný papagáj nechá krtka ovoňať halucinogénny kvet a tomu sa potom sníva, že lieta. A ešte to celé zopakuje aj slon. Alebo, keď v rozprávke „Krtko a dáždnik“ krtko ukradne melón, rozdelí ho zvieratkám a spolu sa potom smejú a potrestajú predavača, ktorý chce ukradnutý melón naspäť...
Ale inak máme krtka radi a vždy ho výchovne vysvetlíme :-)