Re: Tiež sa zlostíme

Aj nasa dcera Alexandra si vymaha veci placom. Niekedy ma udrie od zlosti, lebo jej nieco nedovolim. Snazim sa mat trpezlivost a nevsimat si to ale niekedy to nejde a tiez neviem ci ignoracia je to spravne riesenie. Vzdy ked sa takto sprava, snazim sa jej dohovorit, ze taketo spravanie nie je pekne a musi sa mi ospravedlnit. Volame ju "herecka", lebo skutocne na nas hra a skusa co si moze dovolit. Mame to o to tazsie, ze cely den je v skolke a ked s nou chceme stravit tych zopar hodin denne vecer, namiesto toho aby sme sa zabavili musime vychovavat. Kedze zijeme v USA a nemame nablizku rodicov, mnohokrat sa nemame s kym poradit a nevieme ci robime spravne.
Fyzicke tresty neuznavame a tak to riesime dohovaranim a takzvanym "time out", ked ju posleme
na dve minutky do jej izby, aby sa ukludnila a mala cas sa zamysliet nad svojim spravanim. Toto vzdy zaberie. Po chvili uz krici z izby: Mami lutujem.