Monika, moj syn nastupoval prvý krát do školky 1.září, 17. září sa mu narodil bráška. Musím podotknúť, že ač školku miluje, tak mal dlhšiu zvykačku (predo mnou scény, revy, odišla som, tak bol v klidu a kolektívne sa hral - viem, pretože som tam mala vo vedľ. triede švagrovú, čo ho sem-tam skontrolovala, ako sa mu darí). Chodil dosť dlho samozrejme na pol dňa (prijatý bol na celý). Doteraz som presvedčená, že tie scény predo mnou boli o to dlhšie práve kvoli malému súrodencovi, ale ako vravím, jak som odišla, hral sa v pohode (ale mne denne srdce rvalo).
Ad nemoci, nosil prvú i druhú zimu nemoci extrémne domov, viacmenej sme dve zimy už premarodili (dúfam, že tretia bude v pohode). A samozrejme to chytal hneď mladší bráška, takže od malinka furt nejaké nemoci vrátane neštovíc. Ale dalo sa to zvládnuť (si vravím, aspoň už to má aj mladší za sebou a jak nastúpim po materskej do práce, tak v školke snáď kolečko nemocí lepšie zvládne, keď si buduje imunitu už teraz). Samozrejme u staršieho podporujem imunitu (skúšali sme už všeličo, betaglukan, preventan, homeo atd. atd.). Zvláštne, jak začal chodiť na plavecký kurz (tudíž studený odchov), je zdravší

A tudíž zdravší aj mladší.
Záleží, ako to cítiš, je to náročné (vždy som chytila nemoc i ja, liečiť som sa riadne nemohla, kojila som rok a k tomu som nedáchla, babičky nie sú, výnimočne), nevravím, že nie, kor po porode. Ale kamoška to mala podobne s deťmi (vekovo podobné) a tolik nemocí nemali ako my (no úplne zdraví tiež neboli).
Ja som to vydržala preto, lebo som vedela, že sa tam synovi páči, potrebuje vyžití a mala som istotu, že scénuje len predo mnou. A teraz som rada (mladší má rok a pol).