Re: Co vás dorazí?

Sabrina, ďakujem
Inak, čo sa stalo po 6tich rokoch?
Nikdy som nechápala, keď sa všetci divili, že dobrovoľne bývame spolu s rodičmi. U nás predsa nebol najmenší problém, malo to len výhody! Oni chodili do práce, my tiež, vídali sme sa len občas. Lenže teraz - ja som 5 rokov na materskej, tchýnka v dochodku, a tchán bude pracovať ešte mesiac... Hlavne kvoli deťom začali vznikať trecie plochy..
Ako som už písala,syn má "dole" dovolené takmer všetko.
No a prečo sa to vyostrilo?
Syn zlobil, a preto nedostal nanuk. Šiel si ho teda vypýtať dole (k dědovi). Ten mu ho, samozrejme, dal. Manžel tam vletel, vzal syna, nanuk mu vzal. Syn začal vrieskať, a tchán na to: "Ten kluk je tady vždycky v pohodě. Pak ale přijdete Vy, a je konec! UŽ MĚ SERETE!!!!" A ja som sa neovládla, a povedala: "VY MNĚ (MĚ?) TAKY!" Je mi ľúto, že som nezachovala dekórum, a znížila sa na jeho úroveň - nadávania v afekte, ale to "Vy mě taky" už nevrátim, a ani neviem, či chcem....
Na 2. deň som mu napísala dopis, ktorý obsahoval všetko, čo som mala voči tchánovi na srdci...