Re: Pojďme si zavzpomínat

Ja si hlavne spomínam na svoje asi 2 roky trvajúce obavy, strachy - ČO SI LEN POČNEM, AŽ MI BUDÚ TIE RIFLE MALÉ????
(mamkina kámoška mi ich priviezla z Maďarska, v triede som bola jediná, kto mal v šatníku džíny, a bol to moj najvačší poklad..)

A ešte si pamatá, ako som sa na 2. stupni každé leto opaľovala takmer do bezvedomia, chcela som byť hnedšia a hnedšia, a proste viac opálená než kámoška Maja!

A ešte frčali elasťáky - a ona ich mala oveľa lesklejšie než ja (btw, je mi zle pri predstave, že ja som kedysi nosila dlhé čierne elasťáky, LESKLÉ, a k nim mikču do pása. Nohy mám príšerné už od puberty, takže nechápem, že mi to nikto nepovedal. Vlastne áno - jedna stará paní - šla som do kostola, v tých elasťákoch, a ona zavrčala, čo to mám na sebe, a dodala: "POJDEM PO SEKERU, A PORÚBEM TI ICH NA KLÁTE!"