Re: Domácí násilí v dětství x dospělost

Jájo
lenže minulosť či chceme či nie si so sebou ťaháme celý život.
A môžem povedať za seba že práve niektoré spomienky a pocity z detstva sú oveľa silnejšie ako to čo som zažila ako dospelá. Mne jeden psychológ poradil, že problémy z detstva ktoré ma prenasledujú, mám riešiť nasledovne. Predstaviť si seba ako sediace dieťa, potom sa vedľa toho dieťaťa posadiť a snažiť sa ho utešiť. Tj. snažiť sa oddeliť to dieťa a ten problém a riešiť ho s ním z pozície dospelého, ktorý to prežil. Niekedy to pomáha

Ja som tiež nemala nejaké radostné a bezproblémové detstvo ale súvisí to veľmi s mojou povahou keď som všetko veľmi prežívala a každú nezhodu v rodine som vzťahovala na seba a pritom som nikomu nič nepovedala.
Ale teraz s odstupom vidím niektoré veci inak. Vidím, že možno otec, ktorého som brala ako "problém" musel určité veci robiť kvôli mame ktorú som brala že je tá "dobrá". Teraz keď som s ňou ako dospelá prežila niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, až kým minulý rok nezomrela, tak som videla akú má povahu, ako sa správa, ako rieši problémy, ako dosahuje svoje a pochopila som čo otca tak veľmi na nej iritovalo a prečo niekedy reagoval tak podráždene. Prečo mama ktorá navonok pôsobila milo a príjemne bola v skutočnosti zdatná manipulátorka a vedela rečami ovplyvniť celé okolie kým nebolo po jej vôli.