Přidat názor k článku Ať je ti Tam dobře, Ondrášku

Ahoj,
najprv ti chcem vyjadrit uprimnu lutost nad stratou Ondraska. Je to nepopisatelny smutok a ja som len rada, ze mas silu pokracovat, zit dalej a pisat o tom, co sa vam stalo. Viem ako to boli, lebo pred rokom som stratila syna. Aka nahoda, spolu so svojou sestrickou sa tiez narodili 22.12., ale 2006. Zomrel tiez na jesen, 19.10. Marko ale nebol chori, jednoducho, jedneho dna bez varovania odisiel, nikto sa s nim nerozlucil (ak nepocitam tu formalnu rozlucku pred 20 zdravotnikmi a on v kome na pristrojoch).

Je to hrozne, je to nepredstavitelne, matky by nemali synom vyberat truhlicku, miesto vecneho odpocinku, ani hudbu pre poslednu rozlucku. Skratka matky (rodicia) by to nemali nikdy robit.

Dufam, ze naozaj budes statocna ako Ondrasek, ze budes schopna najst mu miesto vo vasich zivotoch, ktore nebude vyvolavat len smutok a bolest, ale i radost a smiech. Si nadalej jeho matkou, lenze uz ho nemozes drzat v naruci. Prajem ti, aby vam Ondrasek prinasal do zivota aj radost. Na vyrocie Markovho odchodu som ho prosila, aby mi dal nejake znamenie, ze je tu, ze sa ma dobre. A z uprsanej oblohy sa na par sekund objavilo slnko. Nie som veriaca, nie som poverciva, ale vtedy som si povedala, ze je tu a chcel nam urobit radost. Vela sil