Přidat odpověď

V tomto prípade o ADHD najpravdepodobnejšie nejde. To, že si "vyřvává", to robí skoro každé dítko v tom veku a ktoré je živšie, tak o to viac. Píšeš, že mu často radšej ustúpia, aby nerobil scénu. Najhoršie, čo možu spraviť. Naučil sa, že si vyplače čo chce. Nie sú doslední, obrovská chyba. Stačí ustúpiť jedinký raz a už si to decko pamatuje.

Ďalej to rozčilovanie, ja to u svojho trojročného syna nazývam "samonasierací typ", to je tiež bežné. U nás to podobné trvá od roku a pol doteraz. Až teraz, v troch rokoch a pol to začalo trošku poľavovať - v zmysle, že bečí 3x denne a nie 10x denne. Ale ja rozhodne neustupujem! Keby som ustupovala, tak mi teraz už syn skáče po hlave!

Keď ho chytia revy, viem, že nepomože nič, domlouvání, na zadek, nič. Takže ho vonku ignorujem a doma ho odkážem do pokojíčku so slovy - nech sa páči, tu sa možeš vyrevať.

Za čas sa ukľudní, opýtam sa ho, či už sa ukľudnil, povie mi že jo a fungujeme ďalej.

Predtým bolo i hádzanie o zem a podobne. Má zvučný hlas, tak keď začne, celé sídlisko vie, že to je zase moj syn. Ale už to beriem normálne. Prejde ho to. Už teraz zaznamenávam zlepšenie, maličké, ale zlepšenie.

To čo opisujete, to je ešte menej, než robí moj syn a ani moj syn ADHD nemá...