Přidat názor k článku Mateřství – štěstí nebo dřina?

Mám polročnú dcerku,a na víkendy k nám chodí manželova 6ročná dcerka.Takže 2 deti máme každý druhý víkend.Obidve dievčatká sú zlaté a dobré,adekvátne k svojmu veku poslúchajú,aj sa obe dokážu primerane k svojmu veku zabaviť.
Aj tak je obravský rozdiel,ak sme doma len traja,od víkendu v štyroch.
Je pravda,že na tie víkendy stále organizujeme program vonku či vnútri v závislosti od počasia,ale upratovanie,varenie je treba absolvovať tiež.
Aj moj manžel je aktivne zapojený do diania-ja upratujem,varím so staršou dcerou/chválabohu ju to náramne baví/,a on sa zaoberá menšou.Večer,keď dávam spať malú,spraví večeru a okúpe tú vačšiu,prečíta jej rozpravku a najneskor do pol deviatej obidve spia.Takže potom máme relatívne čas pre seba,sme však tak vyčerpaní,že do desiatej zaspíme aj my.
Neviem,ako by som to zvládala bez mužovej pomoci,som presvedčená o tom,že by mi však tak pomáhal,aj keby staršia dcéra bývala stále s nami.

Čo sa týka oddychu od dieťaťa,zvolila som návrat do práce-2xpo 3hod. týždenne. Máme chůvu.Babičky žijú ďaleko.Dosť som to zvažovala,ale v konečnom dosledku to malej neublíži-má tu svoju pseudobabičku,a ja som oddýchnutá od stereotypu s ňou,takže sa na ňu vždy hrozne teším,tak ako sa teším aj do páce)
Snaď ako nikdy pred tým.

Takže odpoveďou je -
-vypadnúť občas z domu-práca/aj keď sa penieze odovzdajú chůve-nejde ani tak o prínos peňazí do rodinnej kasy ako o vyvetranie si hlavy/
-a presvedčiť manžela o spolupráci/aj keď by sa táto téma preberala dookola,najlepšie snaď postaviť to na hranu-napr.oznámiť,že vtedy a vtedy idem s kamáratkami na kávu,a ty sa 2-3 hodiny staráš,a neustúpiť a zrealizova´T to/.

Veĺa štastia.