Haňul je mi líto, čo čítam! Na mňa to posobí podobne ako moj ex... neviem, čím to je, ale veľa chlapov žien, čo bolo v našej situácii je takých...sobcov, čo berú opečovávanie partnerky ako absolútnu normálnosť a prirodzenosť, sú ďalšími deckami (nezvykli si náhodou, keď sme boli sami a my, ženy sme vtedy mali ružové brýle, nevideli čo sme vidieť mali, pretože naša myseľ bola sústredená inde? to len taká úvaha..)...
Problémy som myslela, že už u Vás dávno skončili (ťahajú sa už predsa strašne dlho že?).
Každopádne máš dve možnosti - buď radikálne zasiahneš, odmietneš ho opečovávať, aby Ťa nemal za takú samozrejmosť, zároveň tá postýlka ma teda dostala! Aby vlastnému decku nezmontoval dva mesiace postýlku???! To je už docela vrchol... Proste by som na neho bola ostrá už v tomto a hlavne DOSLEDNÁ - proste jak na decko (trochu čierneho humoru - osvedčí sa Ti potom natrénovaná doslednosť pri prvom období vzdoru synka
)) Jedine tak dosiahneš nejakú zmenu, ak je na zmenu šanca.
Alebo druhá možnosť - odísť od neho a časom stretnúť riadneho partnera a otca... Ubudla by Ti "starostlivosť" o " velké decko", čiže Tvojho dospelého chlapa, čo si neuvedomuje evidentne, že nie je pupek sveta...