Přidat odpověď

Andrýsek, samozrejme človek si má udržovať zdravú váhu a to nielen kvoli tehotneniu, ale kvoli celkovo zdraviu, o tom určite nepochybuje nikto

Ja som len príspevok pridala hlavne preto, že som chcela podržať, lebo to podvedomie je sviňa a na mňa to posobilo, že si holka vsugerovala "jsem tlustá, tudíž neotěhotním, tudíž jsem k ničemu.." a podobne. Tak som jej len chcela na svojom príklade ukázať, že ono to ide, len sa musí začať mať rada a to taká, aká je - od toho sa odvíja aj to ostatné potom.

Ja som sa o prvého syna snažila 9 rokov a prešla som si vlastne všetkými fázami depresí, nemyslenia na to, zúfalstva, nenávidenia samej seba (podvedome)...a to som so snahou začala, keď som mala miery 90-60-90 a robila som docela úspešne modelku a cvičiteľku aerobicu (jé, kde sú tie časy))) ale pohyb mám rada doteraz). Moje pribratie malo súvis s hormonami u snahy plus do toho ten stres. Tak som holt zostala s váhou, akú som písala. A napriek tomu sa to podarilo nakoniec.

A druhý syn, to bol zázrak, fakt na prvý šup a prirodzene (ale s našim novým taťkou, s otcom prvého syna som sa rozviedla..po toľkých rokoch nečakane po narodení vytúženého dítka sklamal na plnej čiare a totálne..aj to sa deje, ale to je zase na inú debátku).

U mňa to bolo tak, že mne nenašli problém, ani partnerovi. Nakoniec konštatovali idiopatickú neplodnosť, čiže neplodnosť bez zistených príčin...

Fakt chápem, jak sa cítia snažilky a ako sa cítia tie, ktorým to nejde. Ľudia sa snažia poradiť - v dobrom - ale niekedy to tú holku može nechtiac ešte sraziť, jestli chápeš, ako som to myslela