Přidat odpověď

Tiež sme skúšali všeličo, ale osvedčilo sa mi myslieť na to, čo radia aj Kopřivovci na kurze, teda že:
"Kto sa chová mizerne, ten sa mizerne cíti."
Ono sa zdá, že dieťa je agresívne len tak a je ľahké začať si myslieť, že je skrátka také...nie je to tak. Ak je agresívne, buď si to len tak skúša, vtedy by ale nemalo v tvári ozaj zlostný výraz, alebo, a to je podľa mňa Váš prípad: ak je agresívne, je zrejme nahnevané. Teda sa hnevá, zlobí se.
Niekedy pomôže pomenovať jeho pocity "ty se hodně zlobíš" ale aj pomenovať pocity toho, komu ublížil, napr. "mně to hodně bolí, auu". A potom informácia o tom, prečo to nerobíME (nie prečo ON to nemá robiť, to by bolo napomínanie, vyčítanie, hrozenie a podobne, to je niečo iné, než informáci), čiže napr. "Ak by sme jeden druhéh bili, bolelo by nás to a neboli by sme kamaráti." (no, alebo niečo lepšie ;o))
Ak sa to stáva často, radia K. používať skrátené výrazy, ktoré vystihujú a pripomenú rýchlo dieťaťu v akútnej chvíli to, o čom sa s ním inokedy rozprávame jasne a trpezlivo. Teda, ak vidím, že bije niekoho, môžem zvolať "Nebijeme sa!" a ak je to veta, ktorú pozná a vie, čo sa za ňou skrýva, pomôže mu to pripomenúť si všetky súvislosti, o ktorých sme sa rozprávali (a ešte budeme rozprávať).
Moja osobná skúsenosť je, že spomenúť si v akútnej chvíli na takýto skrátený výraz mi pomohlo, pretože som vedela, čo iné urobiť než to, čo sa mi žiadalo v tej chvíli, teda byť agresívna voči agresívnemu dieťaťu (t.j. ak bije brata, zbiť jeho, napr. po zadku)

No a vedomie, že sa chová mizerne preto, že sa cíti mizerne, nám môže pomôcť uvedomiť si, kadiaľ vedie cesta - vždy je to o tom, prejavovať mu viac lásky. Možno nie v danej chvíli, ale v danom období určite.

Mám s tým veľkú osobnú skúsenosť najmä s jedným z mojich detí. Boli časy, kedy som skúšala capnutie po zadku, odchod do inej miestnosti a podobne, on by sa ale nechalo aj týrať a nebolo by kvôli tomu zrazu k iným dobré, naopak, pomohlo iba vedomie, že čím sa horšie správa, tým viac lásky mu treba dať. Jedine obrovské dávky láskavosti v ňom postupne prebúdzajú láskavosť voči ostatným a pomaly nám rozkvitá :o)
Láska a jej prejavovanie, to je to najlepšie, čo môžme deťom dať. Samozrejme to neznamená, že im dovolíme niekoho biť. Musíme im dať aj informácie o tom, čo SA NEROBÍ (nekompromisne) a čo svojím konaním spôsobujú (AUUU, BOLÍ TO).

A ešte niečo: odmeny za dobré správanie- za najlepšiu odmenu považujem čas strávený s dieťaťom príjemnou činnosťou, teda "je nám tu spolu dobre, keď sa nebijeme"= neverbálny odkaz. To je dobrý a logický dôvod na to, aby sme boli na seba dobrí (nebili sa a podobne), dôvod= aby nám bolo spolu dobre. A nie to, aby som dostal cukrík alebo ružový puntík.