Přidat odpověď

Martina, moj chlap funguje s deťmi podobne, príde z práce, sprchne sa a až do spaní sa venuje deťom, jí často v "spolupráci" s nimi.

Doma luxuje koberce, podlahy umývam ja (máme to tak půl na půl plochou). Nakupuje.

Ovšem veci v kuchyni (nádobí) a utieranie prachu považuje za čisto ženskú záležitosť. Tolerujem to, vzhľadom k tomu, že inde pomáha beze všeho. Takže varenie je z najvačšej časti na mne (ale niekedy, ak ho chytí "slina", tak uvarí a je to vždy výborné). Prádlo, to je výhradne moja záležitosť (aj keď lezie na nervy, u nás doma periem denne, to by ani nevadilo, ale potom tie hory skladať))

Proste pomáha (samozrejme kutilské práce a podobne, opravy atd. robí doma len on). Snažím sa privyrobiť do domrozpočtu programovaním a grafikou a na to musím mať nutne kľud, to nejde robiť za behu - takže to robím vo chvíľach, keď má deti na starosti on, ak horí termín, tak po nociach, ale to je o hubu, bo aj bez toho nespím, mám deti nespavcov. K malému vyskakujem v noci vačšinou ja, ale vyskočí i on ho uklidniť (kor teraz, keď má neštovice a už 5 nocí a dní len brečí).

Decká bere i von, malého nosí klíďo v Manduce jak ja.

Ale má zase iné muchy (holt, každý máme niečo).

Keď to tak vezmem, čo som mala s exom a čo mám teraz, plus to, čo tak čítam, tak sa nemám na čo sťažovať nejak...v oblasti pomáhania.