Přidat názor k článku Své první dítě bych měla maximálně ve třiceti, i kdybych se měla hádat s tchýní o koupelnu

neprečítala som naprosto všetko, ale k Tvojej omluve som sa dočetla.

Pozri, na jednej strane sa snažím pochopiť, ako si to myslela.

Na strane druhej...áno, aj o mne si niektoré typy ako Ty mysleli to, čo Ty.

Bez toho, že by tušili, vedeli (a vobec, prečo by som niekomu mala niečo vysvetľovať že?).

Takže som bola kariéristka, čo si užívala atd. atd.

Že som nemohla otehotnieť, potratila a prvého syna sa dočkala až tesne pred 32-kou po MNOHÝCH ROKOCH snahy, to som si naozaj na čelo lepiť nemienila.

Btw, druhého syna mám prirodzene a na prvý šup. Vo svojom "starom" veku.

Dovolím si povedať, že mám mnohdy viac energie vo svojich 36-tich rokoch, než kdejaká 25-ročná.

Mám hyperaktívne deti, ktoré mi nedovolia "zlenivieť". U toho mám kopu činností pracovných i zájmových.

Práve včera som zumbovala medzi mladými holkami a polovinu z nich by nenapadlo, že som matka dvoch malých detí A že u toho mám energiu aj na taký výdaj športový))

Chcem tým povedať len to, že poznám kopu starých-mladých a mladých-starých. To nie je úplne o veku, to je o postoji k životu, náhladu na život.

Som o kus staršia, takže ma život už naučil, že nemám súdiť, pokiaľ do niečoho nevidím.

Ono tých, čo deti fakt nechcú je myslím minimum....