Dakujem za pekny clanok o tom, preco stracaju mamicky istotu. Ja sa uplne radim a otvorene to prinavam - k tejto skupine. Nas syncek sa narodil indikovanym cis. rezom (otoceny bol zadockom dole), s cim som nemala ziadny vnutony problem. VSETKY dalsie problemy nastali potom, ked sme boli doma a moja mamka mi prisla pomahat. Doteraz neviem preco, mi v NICOM - ale FAKT V NICOM nevedela poradit - ako mam babatko uspat, ako kupat, ako sa s nim hrat, ake hracky... V rodine mojej aj mojho manzela sme nemali ani nemame ziadne male deti, kde by som sa to mohla naucit. Vysledok bol, ze prvych 6 mesiacov som prezivala velmi, velmi tazko! Nas syncek asi citil moje napatie, vela plakal, bol nespokojny, ja som bola este viac vycerpanejsia. Az na 1 tyzden, kedy bola u nas mamka, som bola so syncekom prevaznu cast dna sama - odkazana sama na seba, vsetky rady som nasla v knihach a na internete a telefonicky od kamaratok... Ja vnimam tuto neistotu mamiciek ako chybajuci vzor v rodine - nejake male dietatko v rodine (uzsej ci sirsej), slabu schopnost rodicov a svokrovcov prakticky pomoct a poradit (teda aspon moja skusenost - pisem to s uctou a uprimnou lasku k mojej mamke aj svokre). Tiez deticky byvali od 1. roka v jaslickach, kde o deti prevzali starostlivost sestricky / ucitelky... Skratka - teraz sa zije uplne inak, vazby medzi rodinami su slabsie, preto tej neistotey pribuda. Podla mna v sucasnej dobe skoleni a vzdelavania by mohlo byt riesenim robit skolenia pre mamicky alebo tehulky. Hm?
Předchozí