Přidat odpověď

Veverečka, vieš prd o tom, čo bude robiť Tvoje decko v období vzdoru, prípadne v puberte..ešte Ťa to len čaká. Možeš si byť istá, že nie vždy je to o zlej výchove.

Príklad:

Ja som dieťa z rozvedenej rodiny. Ja som tá, čo bola vždy vzdorovitá atd. Dokonca som jeden rok (už ako 17-ročná) žila s otcom a nevlastnou matkou a mojím bráškom, čo bol vtedy mimino. Slušne žila. Ale aj tak som jej vadila a to silne (nedávala to najavo, čo jej slúži ku cti, ale cítila som to, vedela som to). Takže po roku som odišla.

Mám s nevlastnou matkou DOBRÉ VZŤAHY. Čo jej budiž tiež ku cti, pretože naozaj bola doba, keď sa asi musela premáhať.

Bráška bol malinký a ja tá postpuberťačka problematická, ona vševedúca učiteľka k tomu.

Teraz má bráška 15 rokov, vymenil už dve školy, neučí sa, fláka sa, sám otec (ktorý dovtedy tvrdil, že ja som bola najproblémovejšia pubiška) mi povedal, že až u neho pochopil, čo to je puberta. Majú s ním naozaj OBROVSKÉ PROBLÉMY teraz a to prosím pekne sa mu riadne venujú, nič nezanedbávajú. Aj tak to nepomáha.

A aj moja nevlastná matka bola nútená teraz pochopiť, že tie jej pocity, čo mala voči mne vtedy, že neboli až tak košer..a že boli skor voči mojej matke (jak ju tá žena nevychovala...).

Aby som to ukončila, vzťahy máme naozaj nadštandardné a naozaj ju mám rada, s bráškami (sú už dvaja) ma navštevujú aj tu v ČR, my decká (mám ešte vlastnú sestru) sme vedené odjakživa k tomu, že sme všetci proste súrodenci a tak sa aj chápeme.

Keby bolo v mojich silách, strašne rada by som im so starším pomohla (zatiaľ tak max. možem psych. posobiť na neho na Facebooku, má pocit, že ségre može vyžvaniť viac, než rodičom, ač som stará koza - ale rodičom to nevravím, len sa snažím ho niekedy jemne na diaľku usmerniť, ak to ide...).

Deti nie je jednoduché vychovávať a hlavne NIKDY NEHOVOR NIKDY (ani si to nemysli).

uf, to je tiráda