Přidat odpověď

Macimm, prvé, čo mi ako odpoveď kamarátke /ak by sa to stalo mne/ napadlo, bolo: "Ach, to ma mrzí, ale to zvládnete"- súcitné povzbudenie, že to zvládnu, ako pri akejkoľvek inej diagnóze....ono to totiž diagnóza je. Je mi jasné, že tak by som v skutočnosti nereagovala, asi by som najprv počkala, či sa kamarátka chce pochváliť, alebo posťažovať, ale hlavou by mi to určite blyslo ako prvé. Nie je čo závidieť. Ak sa tešia- super, veď to zvládnu, zasa to nie je taký horor....ale ak máš doma priemerné, normálne, bežné šťastné dieťatko, gratulujem, ver, že nič lepšie sa mu nemohlo stať.
Niekto tu napísal, že nadpriemerná inteligencia je "niečo za niečo" a to tak naozaj je.