Přidat odpověď

Lorinka, nie ste sami..ale chápem to.

Som veľmi spoločenský človek a od istej chvíle mám utrum (od narodenia staršieho). Čo je vlastne od tehotenstva (to už som akosi nemohla "zapařit"), takže od roku 2005 od února - spočítame...spočítame... - k dnešnému dňu som iba a len doma s deťmi (až na dve výnimky) celkom 5 rokov a 2 mesiace

Buď rada, za to, čo máte, je to všetko o prístupu v hlave. Iná životná etapa ako tu už bolo písané, nemožeš proste čakať, že sa niečo vráti jak "za slobodna". Keďže máš deti, tak nevráti (a ani tých dvadsať človek nemá večne, že jo). Ale to neznamená, že to bude horšie, len iné. Aj do tej spoločnosti sa časom dostanete a zatiaľ si robte čas na seba po večeroch a buďte za tie večery radi

Ja som s mojím druhým partnerom bola sama v spoločnosti jedinkrát na svadbe známych, to som ešte nebola tehotná s druhým synom a staršieho naprosto výnimočne pohlídala babi (od exmanžela...syn je jeho).

Takže s druhým partnerom (ač sme spoločenskí obaja) sme ani nepoznali nejaké to randenie bez detí a podobne - proste som bez hlídání. Ochotná babi ďaleko a tie blízko, tam to nejde..(len v prípade nemoci, ak mám niečo niekde vyřídit, na zábavu nehrozí).

Napriek tomu sme sa našli, randili (i so starším), aj na ten sex si vždy čas našli, stretávame sa so známymi, čo majú tiež deti, bečka na chate je super a podobne.

Možností je viac, než len procházky městem vo dvoch, večer si ísť len vo dvoch sadnúť alebo tak podobne. A neboj, aj toho sa zase raz dočkáš

Ak zmeníš v prvom rade SVOJ VLASTNÝ pohĺad na vec, otvoria sa Ti nové obzory (vlastná skúsenosť, tiež som sa trápila podobne ako Ty) a zistíš, že všetko ide, keď sa chce a človek aj chytí nové nápady

Neobzerať sa za tým, čo bolo, ALE POZERAŤ DOPREDU