Přidat odpověď

O Boze, konecne mi spadol kamen zo srdca. Vasa ceska stranka je omnoho bohatsia a otvorenejsia (a zaujimavejsia) ako nasa slovenska, snad sa aj my raz dockame niecoho takeho. Vzdy, ked ju navstivim, nieco mi to da. Tak ako aj teraz. Tiez som si doteraz myslela, ze som jedna z tych najmizernejsich matiek, ktore si zivot a zivot svojho dietata nevedia zorganizovat. Lenze ja, aby som mohla nieco v klude a rychlo a vobec! uvarit, musim malemu pustit to video, tych kacerov po 54ty-krat, aby som sa s nim dostala horko-tazko na tu hodinku doobeda a hodinku poobede von. Vzdy mam z toho hrozne vycitky svedomia a hovorim si, ze uz od zajtra to zacnem viest uplne inak... ale inak si to proste zorganizovat neviem. Maly je velmi zivy a tvrdohlavy a este nie je schopny spolupracovat, takze o nejakej "spolocnej praci" (napr. vareni) este nemoze byt ani reci. Cez jeho obedny spanok, ktory trva cca 1,5 h. by som aj nieco navarila, lenze dohanam spanok za noc. Vecer uz po takej 20:00 fungujem len na jeden neuron, som rada, ze zijem, maly chodieva velmi neskoro spavat (23:00 +- ), skusali sme to uz zlava sprava, aby zaspaval skor, ale nedari sa to. Takze vecer nemoze byt o vareni ani reci, nehovoriac o tom, ze ocino chodieva tiez neskor domov z roboty. Takze jediny cas, kedy som schopna varit je rano, ked je maly hore a dozaduje sa mojej pozornosti. O tom vybuchu, ktory zostava po mojom rychlom vareni, radsej ani nehovorim. A ten tu casto zostava, aj ked pride manzel domov (al. niekto iny). Ked ale zacnem tuto temu medzi mamickami, vsetky su take nejake vyhybave, pripadne maju hned poruke perfektne riesenie, ktore vynasli a praktizuju oni (napr. nocne varenie) a ja si poviem: boze, ta Mata je sikovna, ja som fakt asi nejaka nemozna..." A o starsich mamickach (napr. susedky, sirsia rodina, svokra...) ani nehovorim, tie sa s organizacnym talentom a sikovnostou uz narodili a perfektne vzdy vsetko zvladali aj pri troch detoch lavou zadnou.
No fakt, esteze je tu ten Internet. Ale toho Lolka a Bolka mu uz zajtra ten 60ty-krat uz naozaj nepustim...(aspon dovtedy nie, kym mi, tak ako vcera, neprevrati policku s kvetinacmi)