Přidat odpověď

Zuzka, boli sme. Chlapi sú v tomto ješitní, cítia sa často živitelia rodiny (a čo si budeme navrávať, často i sú) a považujú za svoje osobné selhání, keď prídu o prácu.

Ja som ale chlapovi aktívne nehľadala prácu. Skor som sa zamerala na to, aby som ho podporovala psychicky, vlievala mu optimizmus, nenápadne ho "nakopla". Samozrejme som mu dávala i tipy, kde hľadať, ale skor som to smerovala tak, aby on mal pocit, že on hľadá, že ho "nedirigujem". Lebo oni tie naše snahy, ktoré máme len s dobrým úmyslom, často chápu ako dirigovanie.

Sama píšeš, že je zodpovedný, verím, že prácu nakoniec nájde. Moj chlap zobral prácu vyslovene pod úroveň za pár kaček a u toho hľadal. Poviem Ti, bol to ešte vačší stres, než keby bol len doma na podpore..

Teraz je v novej práci, ktorá mu vyhovuje už, v skúšobnej lehote, snáď to vyjde, zatiaľ to vyzerá dobre, len to nechcem zakríknuť.