Daniela, už po prečítaní prvého príspevku o Lukáškovi som Vám chcela napísať, že Vás obdivujem a aspoň virtuálne Vám posielam silu a odvahu do ďalšieho života. Verím, že aj uverejnenie textu sťažnosti v médiách prispeje k tomu, aby sa na Váš prípad nezabudlo a aby verejnosť stála na Vašej strane, aj keď reakcie na Vašu situáciu sú, ako vidno, zmiešané. A to napriek tomu, že nežiadate nič mimoriadne a neurobili ste NIČ, pre čo by Vás mal niekto viniť, práve naopak - bezvýhradne a oddane sa venujete svojmu dieťaťu.
Vzhľadom na neúmerné predlžovanie celého procesu, ktoré so sebou nesie pre Vás neúnosnú sociálnu situáciu a na to, že Vaše súdy nie sú schopné riešiť Vašu situáciu, Vám po vyčerpaní tejto poslednej možnosti - podania na Ústavný súd - odporúčam obrátiť sa aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Zaslúžite si totiž nielen zvýšené výživné a samozrejme doplatenie nezaplatených príspevkov od roku 2000, ale predovšetkým ODŠKODNENIE za postup súdov, ktoré takéto niečo vo Vašej krajine dopustia.
Ešte raz Vám vyjadrujem svoju podporu a z celého srdca želám navždy už iba všetko dobré.
Předchozí