Přidat názor k článku Škoda rány, která padne vedle

Misa3, ak ta to naozaj uprimne zaujima, kludne sa ma pytaj. Moj mladsi syn je certik v detskej kozi. Je to ignorantska, svojska a cholericka povaha... kvoli nej mal psycholog podozrenie na autisticke rysy. Pisem to preto, aby som vas presvedcila, ze moj syn nie je iny ako vase deti a ak tak, patri k detom, ktore by vacsina mamiciek s radostou naplacala.
Mala som vsak to stastie v nestasti, ze prave pri starsom velmi citlivom synovi som od placania po zadku upustila a kedze teraz som presvedcena (sama v sebe), ze placnut nesmiem, hladam vsetky mozne metody, ako vychovavat bez toho. S uzasom som zistila, ze to ide, ze to je niekedy narocnejsie, ale z dlhodobeho hladiska ovela efektivnejsie.
Takze moj nazor na konflikty pri tycho typoch diskusii je tento: Nie je to o tom, ze su deti, s ktorymi to ide len naplacanim... ale je to o tom, co si zvolime a co povazujeme za spravne. Je prirodzene, ze po tolkych rokoch, kedy sa placanie povazovalo za neskodne a my sme v nom vyrastali, tazke je pre nas travit, ze sa da dobre vychovavat aj inac a ze vlastne placanie nie je nutne a ze nie je spravne... Ale som presvedcena, ze ak by mamicky boli postavene do situacie, ze ich dietatu jedno male placnutie sposobi neskutocnu traumu (idem do krajnosti, ale je to modelovy pripad), urcite by nakoniec sposob na vychovu bez placania nasli.... Preto tvrdim, ze je to o volbe. Moj postoj k placaniu je nekompromisny a preto neplacam... Nie je to preto, ze mam ine dieta alebo som kludas (to teda v ziadnom pripade, hrdo sa hlasim k cholerikom), mam len iny nazor a iny postoj k placaniu... a podla toho sa riadim (hoci mnohokrat so zatnutymi zubami, lebo mam strasnu chut tu ruku zdvihnut... ale vzdy som potom rada, ze to nerobim).