Přidat názor k článku Škoda rány, která padne vedle

Sary, toto su moje nazory a nepridavam sa k jednej ani k druhej skupine. Len vyjadrujem, co som si sama na sebe a svojej dcere odskusala.

Pripad cesty a preventivneho placania je jasnym dokazom, ze uplatnovat nasilie nema zmysel, pretoze dieta si neposilni vazbu nebezim-nebezpecenstvo, ale vazbu bezim-uder. Ono si totiz hrozbu zrazenia autom vacsinou nedokaze spojit s behom cez cestu - aspon do isteho veku. Posluchne (mozno) len zo strachu, nie preto, ze by to bola jeho vola. Preto uz nabuduce opat neposluchne, opat bezi... opat uder, atd. A navyse - v case, ked prestane mat z rodicov strach a oni ho prestanu placat je uz tych placnuti tolko, ze ich zacne povazovat za normalny sposob komunikacie a riesenia konfliktov. Netvrdim ze mame cakat ci sa nieco naozaj stane, ale prave preto ze mame ako dospeli viac skusenosti a predvidavosti, musime zacat s vychovou pri utekani cez cestu ovela, ovela skor nez dieta vobec napadne samostatne bezat.

Od asi roka a pol, kedy sme s mojou malou zacali chodit na prechadzku za ruku, som ju pri kazdom obrubniku upozornila, aby ma drzala za ruku (ona mna!), aby ma nezrazilo auto. Dalej som postupne podla veku pouzivala pribehy a vyuzila som aj situaciu, ked videla v televiznych novinach psika, ktoreho zrazilo auto. Dala som si aj cas, aby sme stali na chodniku, cakali ked pojde auto a rozpravali si co by sa stalo, keby sme tomu autu stali v ceste. Skusali sme aj na stojacom nasom aute, co sa moze stat - skutocne som jej ukazala ako by to auto do mna narazilo, ako by som spadla na chodnik a ako by to muselo strasne boliet keby to tazke auto preslo cezo mna. Zda sa vam to mozno smiesne, ale moje ciperne a zive dieta skutocne stalo pred obrubnikom a cakalo, aby ma mohlo drzat, aby sa mi nic nestalo a od isteho veku, ked bola schopna realne si predstavit nebezpecentvo sa strazi sama a na cestu nevybehne, nehra sa so zapalkami, nechyta hrnce na sporaku ani aktivnu zehlicku, nelezie do vyssej vysky ako vie zoskocit. Ale vsetko som sa snazila vopred jej dat vyskusat, bezpecne zistit, ako to funguje a preco su veci nebezpecne. Pozerali sme uz aj do kanalizacie, skusali pilku atd. atd.

A zvladli sme to bez jedineho placnutia.

Takto som to riesila ja, ale univerzalne navody neexistuju, lebo neexistuje univerzalne dieta. Na kazde plati nieco ine a ja ako dospela sa snazim to zistit, nie bezhlavo uplatnit svoju nadvladu nad dietatom. Samozrejme, ze musim vzdy zabranit bezprostrednemu nebezpecenstvu (bez placnutia), ale potom skumam,PRECO to asi to dieta urobilo/robi a snazim sa ist po pricine a konfliktnu situaciu vyriesit pomocou dohody s dietatom.