Přidat odpověď

Veverečko, malý je ešte moc malý na závery psychologa atd. To sa dozvieš i od neho.

Ale nemysli si, chápem Ťa.

Starší Filípek má 5 rokov a od roka a pol sa začal prejavovať naprosto rovnako ako Tvoj Honzík. K psycholožke rodinnej (chodíme tam deti i ja i partner - všetci spolu!) sme začali dochádzať v jeho 4 rokoch, do tej doby "sa čakalo" či to je len obdobie vzdoru u divočejšího dítka.

Teraz v pěti letech mu diagnostikovali ADHD a iné veci. Chodíme teda už i na neurologiu.

Mladší 2 roky a trištvrte, je o pidíček klidnější, ale prejavuje sa velice podobne a psycholožka povedala, že máme čakať asi podobné problémky.

Inak jediné, čo ma zachránilo, že som sa prestala kukať na okolie, čo oni na to, začala som si veriť a doslednosť. Né bití. Doslednosť. Keď ho chytia revy (oboch), tak ignorácia, prípadne odoslanie do pokojíčka na "vyřvání", jak sa uklidnia, možu samozrejme zpátky, nie sú zamčení. Je to už lepšie, řvou už kratšie, vedia, že to nemá zmysel Vonku proste v prípade záchvatu "jet svoje" - príklad: hádžeš sa o zem? Tak sa hádž, ja počkám. Atd.

Ad nočník, starší vzal na milosť až záchod (nočník bojkotoval) v 2 rokoch a 7-mich mesiacoch (ale bol odplenovaný za 4 dni, na odpolední spaní cca za mesiac a pol). Trénovali sme od roka a pol ZBYTOČNE.

U mladšieho som sa už poučila, vždy sme skúsili, ak bol bojkot, nenútila som. V dvoch rokoch a 7-mich mesiacoch vzal na milosť nočník (záchod bojkotoval). Záchod vzal na milosť ale len výnimočne až teraz. Trénovať odplenování na odpolední spaní (kvoli školke) začínam až teraz. Nočné spaní zatiaĺ vobec neriešim, na to je čas.

Ale aby Ťa to utešilo, starší ač ADHD, tak je v školke dlhodobo chválený, triedny oblíbenec jak u detí, tak u učiteliek, výsledky krásne. Takže aj dítko ADHD može robiť radosť

Drž sa, rozhodne nie si neschopná!