Přidat odpověď

Uff, dopozerali sme film. Musím povedať, že aj pre mňa to bolo dosť silné, malý ani neprehovoril. Keď to skončilo, aj som mu povedala, tak vidíš, ty tu teraz ležíš na pohovke, v bavlnenom pyžame, po vani plnej peny, máš teplú deku, ješ svoju pizzu a piješ horkú čokoládu, pozeráš televíziu, máš veľa super kamarátov a nás, rodičov, ktorí ťa milujeme viac, ako svoj život. A rovnaký chlapec kúsok od teba sa trasie zimou, má hlad, je špinavý, pozerá na opitých rodičov a ešte sa bojí do školy, lebo ho tam všetci nenávidia, bijú a nadávajú mu. Vieš si predstaviť, že by si bol na jeho mieste? Rozmýšľaj nad tým aspoň.

Bol tíško, odišiel si ešte pre niečo do chladničky, no keď prišiel, sadol si ku mne a povedal, že mám pravdu.
Mám radosť, účel to rozhodne splnilo, lebo bolo vidieť, že sa mu ten film dostal pod kožu. Iba mám ešte trošku strach z vplyvu kamarátov, snáď p. farár uskutoční ten výlet do sirotinca aj tú káznu, už takto mu môžem ruky bozkávať, lebo bolo naozaj vidieť, že sa to Mikuláška dotklo a že o tom bude ešte dlho premýšľať. Ešte sme mali rozhovor na tému, ako môžu rodičia nemať radi svoje dieťa a nestarať sa o neho. Čo popravde neviem vysvetliť ani ja sebe...