Přidat odpověď

Asi trapná otázka, no na Rodine sa človek dozvie všetko možné i nemožné, a tak možno i ja nájdem odpoveď na moju otázku...

Moje nohy, resp. chodidlá sa tu stali už tak trochu nešťastne známymi, a to tým, že som priznala svoje problémy s nechtovou mykózou... Po takmer roku skúšania všetkých zaručených i podivných metód som sa odovzdala do rúk odborníkom, vysedela som si frontu na kožnom, a teraz som vo fázi, keď si na nehty nemožem dávať nič, musím nevábne mykotické prejavy ignorovať, aby sa do laboratórie odovzdali pravé, plesnivé vzorky..

No, nejak som to okecala, ale to len pre priblíženie mojej zúfalej situácie, lebo teraz mám 2. mesiac nielenže príšerné nechty, ale v poslednej dobe sa s mojimi labkami stalo ešte niečo, a ja už ani neviem posúdiť, či je to lepšie, alebo horšie než tie nechty....

Neviem ako je to možné, no moje chodidlá zospodu (podošvy?) už po párhodinovom chodení bez ponožiek doslova a do písmena sčernajú. Nielen paty, ale celá noha zospodu (okrem klenby samozrejme). Po dome nosím svetloružové (čisté) crocsy, vonku si dám napr. baleríny, lenže tie sú takmer nové a koža na nich (zvnútra) je čistá, takže obuvou to asi nebude. Športové botky s bielymi ponožkami vo vnútri to síce istia, ale nie vždy je to vhodný "doplnok", chcem byť predsa niekedy aj za dámu, že

Nie je to „špina“, ktorú si stačí umyť vodou a mydlom, dokonca ani pemza na to nestačí. Ak chcem vyzerať aspoň trošku civilizovane, tak musím použiť píling, a k tomu moj, dosť brutálny pílnik na nohy! Keby som sa nehanbila (a zároven by som tu vedela vkládat foto), tak by som tento jav vyfotila, aby ste verili, že fakt nepreháňam.
Moj manžel i syn sú z toho tiež v šoku, prvýkrát mi muž neveril, že to nieje „normálna špina“ a povedal mi len: „To víš, nesmíš šlápat do ho.na..“

Trochu ma zachraňuje to, že sa to nestalo na začiatku leta, ale aj tak.. Dostala som sa do začarovaného kruhu, keď si to viac a viac brúsim, čistím, a zároveň mám pocit, že o to viac je moja koža náchylná na sčernanie.. Myslela som, že skúsim 1 deň vynechať, prežiť nasledujúci deň s labami „a lá najhoršia socka“, ale pri mojej smole sa práve v ten den niečo stane (napr. si vyvrtnem kotník alebo budem rodiť), mna odvezú do nemocnice, dajú mi dole ponožky a....

Stalo sa niečo také niektorej z Vás? Prípadne – už ste o tom počuli, alebo aspon tušíte, z čoho to mám? Začalo to zhruba od mojej poslednej návštevy pedikúry, súvislosť tam ale nevidím, chodievam tak pravidelne už roky.
Tuším, že mi poradíte, aby som nechodila na boso, ale ja – horkokrvná Tatranica – nedokážem vydržať celý deň s ponožkami...


(inak, predtým som čierne ponožky nosila bez najmenších problémov, nohy to nijak nesfarbilo)