Už jej začínam mať pomaly ale zato poriadne dosť.
Je nepríjemná, neschopná, môže zošalieť kvôli maličkostiam, naopak naozaj dôležité veci (ako bolo rodičmi zanedbané dieťa alebo šikana v triede) ju absolútne nezaujímajú, navyše je neskutočne drzá.
A to ešte nie je nijako osobne zaujatá voči synovi, lebo na úplne rovnaké veci sa sťažujú aj ostatní rodičia.
Už niekoľkokrát som bola za ňou kvôli úplne debilným poznámkam (napr: nevhodná kniha, lebo na nej bol hákový kríž - syn ju mal priniesť na dejepis a čítal ju o prestávke, dážďnik namiesto pláštenky - pri ceste do divadla, otvorená plechovka na stole, bunda v triede, šáľ na krku atď) a 5-kám, ktoré synovi dávala z testov vždy, keď sa vrátil po chorobe. Chápem, že som už jej asi krajne nepríjemná, lebo tie poznámky a 5-ky musela vždy synovi zmazať, či opraviť.
Ale dnes to bol už naozaj vrchoľ. Prišla som si pre do školy syna, lebo sme išli k lekárke, ktorá nám prehodila termín, o hodine. Mali túto svoju triednu a s ňou výtvarnú. Učiteľka išla syna odprevadiť za dvere, a tam mi láskavo oznámila, že dnes nemal mašľu a špajle (ktoré ani mať nemohol, lebo minulú výtvarnú chýbal a teda to nevedel).
Ale stihla mi ešte povedať, citujem: "Vy predsa nepracujete, ste stále doma, máte určite veľa času."
A keď som nevedela chytiť dych z jej drzosti, ešte dodala: "Živí vás predsa manžel, nie? Čo potom my, ktoré musíme zvládať prácu aj deti?"
Samozrejme, keď som to povedala mužovi, zrušil zajtra ráno schôdzku s klientom, že sa vypraví za riaditeľom. Ten jej ale dá podľa mňa "ty-ty-ty" a ona bude za to trápiť nášho syna

Asi by stálo za to, vytiahnuť aj šikanu a toho chlapca. Boha, ja nie som nejaký neprajník, ale toto už je fááákt priveľa.