Přidat názor k článku Reakce lidí na dvojčata

Pavla, clanok bol velmi mily a potesila som sa, ze bol taky "kompaktny". Aj diskusiu som celu preluskala a mate vsetky pravdu.

Ono zalezi vzdy na uhle pohladu, ako sa na to clovek pozrie, niekedy mame chut si pokecat a niekedy nas ti "cudzi" ludia otravuju.

JA mam dvoch certov, je medzi nimi 2 roky, dva mesiace a dva tyzdne. Musim sa priznat, ze som vzdy chcela dvojcata. Nielenze sa mi dizajnovo pacili (ja viem smejete sa) ale je vzdy lahsie vychovavat dve deti v rovnakom veku ako ked mate medzi nimi 5-10 rokov. (Bola som o tomto presvedcena este skor ako som mla vlastne deti).A nik ma nepresvedci o OPAKU. Medzi mnou a bratom bolo 5 a pol roka a liezlo mi to na nervy az do dospelosti,vzdy byt tym zodpovednejsim, ohladuplnejsim surodencom. Kamoska ma medzi chalanmi nejake 4 a pol roku, vravi ze je to horor. Su tiez zivi, ale nijako extremne. Ale nezahraju sa jej, jeden sa chce uz hrat na pocitaci, pokym mu ten druhy jazdi po chrbate a hlave autickom len aby uputal na seba pozornost....
Jasne, na zaciatku to neni urcite hracka , dvojmo plienky, dvojmo vsetko, ale ak mate chlapceka a dievcatko medzi ktorymi je dajme tomu 3-4 roka rozdiel, tez to musite nakrmit, obliecta postarat sa o ne. A nemyslim ze je lahsie pisat s jednym ulohy, pokym druhy sa chce hrat. A po ulohach mozete len snivat ze sa vam bude sedemrocna slecna hrat s 3-4 rocnym spuntom.
Od urciteho veku je mozno starostlivost dvojcata urcite jednoduchsia.
Maju kamosa co sa s nimi hra, mamine staci robit len jeden program, a drzia spolu. A nemusia to byt len dvojcata , ja to vidim aj u svojich s dvojrocnym odstupom.
SU si tiez dost podobni (aspon ludia to vravia, ze manzelovi by poslali ak by poziadal o urcenie otcovstava namiesto vysledkov zrkadlo).
Obcas neodolam a kupim im rovnake tricka a vytesujem sa ako mladsi pysne oznamuje, ze je "isty ako Jakob".

A co sa tyka toho uputavania pozornosti. My sme tiez casto nechtiac stredobodom. Kedze zijeme v Rakusku, mame tu penzion, a zvladam to sama (musim podotknut, ze manzel poctivo pomaha) minimalne raz do tyzdna pocujem otazku ako to zvladam...ale snazim sa to brat ako pochvalu nie ako nieco negativne.
Tu som casto dovodom na zvysenu pozornost, lebo som cuzinka,lebo deti vychovavam tzv"slovenskym" sposobom (kedze tu je trestne decku capnut na zadok ked vam napr. zacne hysacit a plieskat sa o zem. -tak im aspon usi vytaham). Doma na slovensku lebo sa prepnu z jedneho jazyka do druheho a zacnu sa napr zrazu hadat po nemecky.

Dalej musim podotknut, ze mam velmi komunikativne deti (aspon nieco zdedili po mamine hihi). Kdekolvek ideme sa moje deti prihovaraju cudzim ludom- aj dospelim nielen detom (cernosi a cigani ich fascinuju)."Ujo ako sa volas? A mas deti? (ak nema) A preco nemas? MAs tetu? Ma tvoja teta v bruchu babatko?...to je len zopar" Naozaj ich nevediem k takymto pocinom, ale ani im ich nezakazujem, nechcem z nich vychovat introventov.
Ale myslim, ze im to nehrozi. Minule sa pozdravil Jakub jednemu cudziemu ujovi ako sme boli na Slovensku. Pan mu neodpovedal. Zase sa pozdravil hlasnejsie. Zase mu neodpovedal. Otoci sa ku mne a zahlasi: Mami henten ujo nema jazyk!" A otocilo sa k nam pol cakarne. Niektori sa smiali a niektori postrehli len tu poslednu vetu a povazovai ho za drze dieta. Ale ved mal pravdu!

Najzabavnejsie, kedze vyrastaju dvojjazycne, je ze to skusaju casto v oboch reciach a potom sa na maminku sypu otazky, ktore ak by som spisala by to vyzeralo podobne ako u Pauly- kopec otazok a kopec "milych" veci co sa vam hlavou prezenu ked tu otazku pocujete 100x.