Přidat odpověď
vážne, mal asi 60-65. Už som tam viac nešla. Možno je dobre, že som to zažívala aj ja ako dieťa, takže mi nik nemohol nahovoriť, že to dcéra robí preto, aby s nami kývala a podobné reči, čo som počúvala, viem, ako sa cíti, viem, ako ťažko to ide ovládnuť. Bála som sa len toho, či nejde o niečo vážnejšie, lebo pár záchvatov bolo hrozivých, s omodraním a zášklbmi celého tela, eeg našťastie vylúčilo epilepsiu a ja teraz viem, že jej len musím pomôcť prekonať toto obdobie, vyrastie z toho a bude dobre.
Předchozí