Přidat odpověď

Ja som bola sice chuda (prezyvali ma Miss Dachau) - aj preto som sa hanbila cvicit, lebo mi boli vidiet kosti - navyse som bola strasne tela - nespravila som pomaly ani kotul, kde bola hrazda, koza... mala som strasne slabe ruky, nechytila som loptu, nemala som v nich ziadnu silu (iba behanie bolo dobre)... bolo to utrpenie. Vsetko som vzdy vsetkym pokazila.

A hej, ostatne decka sa aj zasmiali - heh, no zasa Peta! A ja sa prave vtedy naucila, ake je dolezite, ako sa spravam ja. Ci zacnem plakat, ci zacnem trucovat a tym na seba upozornovat, alebo ci sa zasmejem s ostatnymi. Praktikovala som to posledne a - nikdy som kvoli tomu nebola nijako sikanovana, smiali sme sa na tom spolu, ja sa zasa smiala spoluziakovi - sportovcovi, ked na slovencine rozpraval, ako sa Stur so Stefanikom vybrali do Levoce na put sirit Tatrana.

Jednoducho - decko nie je maly Boh, musi niektore zasadne zivotne skusenosti ziskat - pomozu mu.