Přidat odpověď

Žiaden nadhľad, normálne mu to povedať, a ak sa tak cítiš, tak smutne. Pokojne povedať, ako Ťa bolí a zraňuje, keď vidíš ako sa chová ku kamarátke (popísať ako si uviedla) a porovnáš to s tým ako sa chová k Tebe (popíš ako sa cítiť, keď je k Tebe taký). U nás to nebola kamarátka, ale ktokoľvek cudzí, resp. ktokoľvek okrem mňa ... potom, čo som mu to povedala (keď som to už dokázala ticho, pokojne, bez emocií), sa zrejme zamyslel, asi si uvedomil to, čo sám od seba nevidel a časom sa pomaličky začal meniť.
Ak je ale pre neho "kamarátka" niečo viac, tak sa asi nebude chcieť zamyšľať nad Tvojimi slovami ani meniť veľmi ... potom Ti pomôže len to, ak sa začneš cieľavedomo od neho citovo odpútavať. Mne kedysi k tomuto pomohlo všímať si na ňom viac tie veci, ktoré mi vadia. O pár mesiacov som bola "odpútaná" až strach :), žiaľ začala som cítiť k nemu až odpor a nenávisť občas. A naspäť sa mi to po rokoch "napravovalo" oveľa ťažšie. Ale človek môže so sebou robiť divy, keď sa ROZHODNE.