Přidat odpověď

No.. hrajú, ale len výnimočne, inak je to skor ako u Vás.
A hrajú si len vo chvíľach, keď ich matke totálne zmakne mozog (už to dokážem nazvať pravým menom, predtým som myslela, že to je len prejav zmaknutia srdca, že ide o láááásku..)

Včera som im vysypala ešte nevylúpané orechy, dala im kladívka, a chlapci boli síce asi polhodinu nadšení a vobec ma nepotrebovali, ale ja som mala na minimálne rovnakú dobu postarané o "zábavu", teda o úklid...

Alebo - je to pár dní, ako som objavila dekoračné perličky na tortu, ktoré boli dlho, dlho PO "best before", a keďže viem, ako chlapci radi vysávajú, tak som im tie perličky vysypala na podlahu, a šla (za ich nadšeného potlesku) pre vysávač... Totálne mi vypadlo z hlavy, že my už predsa NEMÁME vysávač, že sme ho odviezli našim... Zametať perličky ich nebavilo, resp. bavilo, ale nie zametať, ale rozmetať ich....
Asi nemusím popisovať, čo som robila (a v akej polohe) nasledujúcu... polhodinu? Fakt som si pomohla....

A podobné príbehy by som mohla sypať z rukáva v celkom slušných intervaloch...