Přidat odpověď

Napodobne...trvalo x rokov prehovarania kym mama bola ako tak sebestacna. Byva 450km od nas, neda sa prist na zavolanie, muz je casto mimo domu, deti su este male aby som ich len tak nechala a prisla ked ma problem.

Potom to zacalo ist z kopca a za dva tyzdne dosla do takeho stavu ze o tretej v noci spadla ked isla na WC a lezala do rana na zemi lebo sa nebola schopna postavit, cez den nebrala mobil (nemohla sa k nemu dostat). Nechcela som panikarit lebo nie vzdy mi mobil zdvihla a nadavala ked som panikarila. Takze ked mi nedvihala ani okolo obeda tak som zohnala jej brata aby sa tam siel pozriet (25km, starsi clovek ale nikto iny tam v okoli nebyva). Búchal jej na okno, nejako sa prebrala (mala velmi vysoký cukor - diabeticka, ostala bez liekov, bez jedla). Doplazila sa k dverám a otvorila mu. Po tomto sme ju previezli do nemocnice k nam, kde ju ako tak dali do kopy a je teraz u nas. Takmer bezmocna, nemoze dobre chodit, vsetky diagnozy sa jej zhorsili. Konecne pochopila ze sama byt uz nemoze. Skoda ze na to neprisla skor.