Přidat odpověď

Ono, aspoň u nás doma, ide hlavne o to aby žiadna činnosť, ktorú je treba urobiť neostala visieť vo vzduchu, aby sa muž nespoliehal, že to urobím ja a ja že to urobí on. Máme to podelené tak nejak prirodzene. Ale sú veci ktoré ja neurobím a sú veci ktoré neurobí muž.

Napríklad. neznášam zvratky, takže keď sú deti choré tak ja podávam lieky, som hore celú noc, varím čajíky, čítam o druhej ráno rozprávku, zrážam teplotu, ale akonáhle zvracajú tak nastupuje manžel, úplne bez problémov vyčistí, umyje prezlečie, vymácha, vyperie skrátka dekontaminuje a ide spať. Ja pokračujem ďalej v službe pri deťoch, málo spánku mi neprekáža.

Na druhej strane on nerád vynáša smeti, takže to robím ja a vôbec by ma nenapadlo mu hovoriť aby ich vyniesol. Každý víkend vysáva komplet celý dom, umyje všetky podlahy, utrie prach ale smeti jednoducho nevynesie. Tiež nerád chodí ráno do obchodu na čerstvé pečivo ale čerstvé pečivo miluje, to robím ja lebo mi to nevadí, rada sa prejdem, cez víkednd zoberiem aj deti na prechádzku skoro ráno. Ale zas veľké nákupy urobí v pohode kedykoľvek.

Takých záležitostí ktoré o sebe vieme že ten druhý neurobí je veľa a máme ich rozdelené tip-top, ani jeden z nás nemá pocit, že ten druhý ho zneužíva. Nikdy sa mi nestalo aby muž nadával že nie je uvarené alebo že mám niekde bordel. Také ako tu niekto spomenul že z lehátka od piva "maminko ideme sekať trávu" by ho ani nenapadlo, maximálne "maminko, spinkaj, je len že idem posekať trávu, nebude Ti vadiť hluk?".

A čo sa týka delenia práce ostatnej. Došli sme k modelu že jeden je zodpovedný za určitú oblasť. Malé nákupy potravín robím ja denne, veľké buď spolu alebo muž. Varenie - ja. Aby boli autá natankované, technicky a papierovo OK, zaplatené poistky...to má v kompetencii muž. Aby sme si mali čo obliecť mám na starosť ja. Aby bolo z čoho zaplatiť hypotéku a žiť - muž. Prázdniny a detské choroby mám na starosť ja. Luxovanie, umývanie podláh, utieranie prachu - muž. Práce okolo domu - muž. Atď atď. Ak niečo potrebujeme, nestíhame a pod. snažíme sa vychádzať si max. v ústrety. Napr. idem s dieťaťom do nemocnice na vyšetrenie, manžel nás tam odvezie aj privezie lebo sa tam blbo parkuje, nemusím sa mu doprosovať. Ak muž nestíha posekať trávu tak to urobím ja. Ak som chorá muž vezme deti do mesta, dajú si tam obed, urobia nákup a donesú obed aj mne. Proste tak. jednoducho, logicky.