Přidat odpověď

Od malička som chcela, aby sa môj syn volal Tomáš, volala sa tak každá moja bábika. Potom som si zhodou okolností našla aj manžela Tomáša a aj keď som na jednej strane nechcela dávať deťom mená po rodičoch, nechcela som ani upustiť od obľúbeného mena. Takže teraz mám doma Toma a Tomíka a v konečnom dôsledku som rada, zatiaľ ich nikto nenazval veľkým a malým, či mladým a starým, odlišujú sa práve tvarom mena, naviac syn je manželova kópia, čo sa vzhľadu aj správania týka, takže sa mi k nemu proste to meno hodí a žiadne iné by mu nešlo.

U svokrovcov sa práve po svokrovi volá tretí syn a tiež mi k nemu to meno sedí, pretože sú veľmi podobní a nikomu nepríde divné, že sa tak nevolá najstarší.