Na svoju svatbu som sa nijak zvlášť nepripravovala, teda, okrem toho, že som si dala kvoli nej ušiť pekný kostým (o šatách som tvrdila, aké sú nepraktické, a že kostým si oblečiem ešte x-krát... No, odvtedy som ho ešte nemala, a to ubehlo 11rokov).
V sobotu sa ženil moj brat, účes mi spravila rodinná známa. Z jeho svatby som sa vrátila nad ránom, účes pevne držal, dokonca aj po tom, ako som v ňom spala, a tak som si ho nechala aj na moj obrad
Obed bol u našich - mamkina kamarátka nám uvarila obed, kým sme sa my všetci dospávali z bratovej svatby.
Len jednu vec ľutujem - že sme v tej laxnosti zabudli objednať fotografa... A vobec by nemusel byť profesionálny, k takej svatbe by sa snáď ani nehodil.