Zeleninka
tak nejako to je, on nekríčí
on akurát okríkne syna keď sa nudí a robí niečo zlé, napr. mláti do počítača, rozčuľuje sa keď mu niečo nejde, hádže s vecami ktoré má odložiť, búcha dverami...ale toto sú veci ktoré prídu s nudou. Deti ho už ani neprosia aby s nimi niečo robil.
Ktoré dieťa chce byť doma pri telke keď je vonku pekne? Občas áno ale vždy? Vždy čakať kým mama dorobí čo treba aby sme mohli ísť von, a vždy sa ani tej mame nechce, doobeda uvarím obed, naplním práčku, vyvesím prádlo, pomedzi to žehlím. Muž vysáva, umýva podlahy, kosí trávnik...a pod. Deti si upratujú, robia veci do školy. Poobede by som najradšej sadla na terasu vyhodila nohy hore, dala si kávu a mala kľud. Lenže vtedy deti očakávajú nejakú akciu, doobeda sa len motali po dome. No a vtedy si ide muž ľahnúť (telka, PC, kniha...) alebo ide športovať a ja robím deťom program. Už som ho x-krát prosila aby deti zabavil trochu doobeda, prechádzka, bicykel, frisby...nie, on doobeda upratuje a poobede má veget. Ja doobeda varím, žehlím, vešiam prádlo a poobede druhá šichta, sama s deťmi niekam ísť.
Ono ako píšem sa to lepší čím sú deti staršie, idú vonku aj samé. Takže teraz to už nie je také akútne, syn sa ide bicyklovať po ulici aj sám. Ale väčšinou cez víkend doobeda nikto vonku nie je a poobede idú rodiny spolu niekam na výlet, na návštevu...akurát jedna kamarátka na ulici má muža ktorý robí tak všelijako takže ona zvykne byť s deťmi doma.