Přidat odpověď

V tejto súvislosti ma napadol jeden fakt. Mladé ženy, ktoré majú za partnera chlapa o 20 a více let staršího, s ním rodinu, tak krutě obhajujú, jak to ten ich stíha, jaký to je ešte v pohode mladý tatínek a partner.

A tie isté ženy sú schopné na ženu vo veku ich partnera prohlásit, že to je stará žena...

Také paradoxy....


Inak k veku, veľmi veľa je nastavené aj tým, aké sme povahy, ako sme nastavení sami v sebe. NEHOVORÍM O INFANTILNOSTI TYPU ZEZADU LYCEUM ZEPŘEDU MUZEUM. Hovorím o normálnejších ľuďoch A nehovorím ani tak o vizáži, ako skor o vnútornom nastavení.

Každý jak sa cíti. Niekto naozaj už v tridsiatke ochká a jajká a furt ho niečo bolí a niečo furt nestíha a tak dokola. A potom sú ľudia, ktorých trebárs tiež niečo bolí a tiež niečo nestíhajú, ale berú to normálne a zvyknú si a napriek tomu žijú plnohodnotný život

Nie je účelom za každú cenu adorovať mládí (tendencia dnešnej doby, mali by byť všetci večne mladí, ale zároveň so životnými skúsenosťami - čo sa tak trochu navzájom vylučuje), doležité je nájsť samého seba a svoju spokojnosť, vyrovnanosť.