Přidat odpověď

Kulička
No pretože mi príde drzé zavolať a poslať to dieťa k nám. Prečo nezavolá to moje k nim? Navyše ak sa deti takto bežne nenavštevujú a ak sa aj začnú tak je to 90% u nás a zvyšok u nich.
Ale takto dopadne takmer každé detské "navštevovanie" najradšej by ich strčili k nám a úplne najradšej by s nimi mamy došli a pobudli u nás. A ja potom musím "bojovať" o to aby sa aj moje dieťa niekam dostalo na návštevu a musím vymýšľať pravidlá raz k nám raz ku nim a potom s tým radšej seknem keď vidím, že druhá strana sa furt cpe k nám. Prečo im to nedocvakne? Prečo mi pri dverách zvoní dieťa že "maminka ma poslala ku vám hrať sa". Prečo nezazvoní a nepovie "maminka mi dovolila pozvať si kamaráta, nechce sa prísť M pohrať k nám?"
Fakt nemám rada ľudí, ktorí sa pozývajú sami. Zvlášť ked my nie sme typy "nevadí mi nečakaná návšteva" a myslím že to dávam dosť jasne najavo. Ja nikam denne nechodím a ani k nám nikoho nepozývam. V živote by mi nenapadlo opýtať sa niekoho či mu môžem poslať dieťa a takisto by mi nenapadlo cpať sa niekam na kávu. Môžeme sa stretnúť v meste, v cukrárni, na ihrisku, pred domom v predzáhradke mám tam posedenie...pokecáme, aj kávu si urobíme ale dvihnem sa a idem preč keď mi to vyhovuje.

Minule som pozvala jednu mamu synovho kamaráta dnu, prišla po syna. Bolo šesť hodín. Povedala som jej, že na chvíľu (kým sa dohrajú hru), spomenula som že varím večeru a muž príde okolo 8 po týždni zo služobky. Dali sme si kávu a ona sa k odchodu nemala, tak som začala variť, muž prišiel o pol deviatej, ani jeho príchod ju nemal k tomu aby sa zodvihla. Už sme ani nemali o čom hovoriť, deti sa už len bláznili. Muž prišiel hladný, unavený, spotený...máme kuchyňoobyvák takže večeru si musel zobrať hore do spálne keď chcel mať trochu kľud. O pol desiatej konečne vypadli. Toto naozaj neznášam