Tiež som sa toho veľmi obávala. U mňa je síce iný problém, a to - organizácia, chodenie včas. Do práce chodím od 9h, ale nestíham rovnako ako keď som chodila na osmu.
Vstávam o 4.30 až o 5h (podľa toho, ako dlho dokážem ignorovať opakovanie budenie telefónom). Prácu mám 5min pešej chodze od domu.
A i tak som ulietaná a večne nestíham. Syn nastúpil do školy, je prioritou vypraviť ho včas, ale je to strašný boj, ptz nech ho budím kedykoľvek, on sa odmieta včas obliekať, medzitým ofrfle každý druhý kus oblečenia a pod.
U mňa je ten problém, že akonáhle zistím že výnimočne stíham, tak si nájdem nejakú prácu, lebo chcem vyplniť každú minútu. Dnes som napr. šla vyprázdniť sušičku a naplniť pračku. A vďaka tomu som už šla do práce behom a nie krokom.
Ráno - ešte pred školou - sa mi zdalo, že "nejak stíhame", tak som upustila od povodnej myšlienky dať synovi Lučinu na chlieb a začala som mu robiť pomazánku... Vďaka tomu syn vyrazil z domu o 5min neskor než treba...
Včera som sa na poslednú chvíľu rozhodla spraviť si tzv. lepšiu desiatu do práce, a už som zase cupitala (letela) do práce neelegantným krokom.
Atd atd, vždy niečo