Přidat odpověď

Tak ono je to asi hlavne o tradíciách a spoločenských normách...za mojich mladých čias žena, ktorá v 25 nemala vážny vzťah a nechystala svadbu bola "stará dievka". Dnes keď sa žena v 25 ide vydávať tak sa jej pýtajú či musí, či si nechce ešte užiť. Za mňa vydatá žena, ktorá najneskôr do 30tky nemala dieťa bola "divná" alebo chorá. Dnes mám okolo kolegyne ktoré v 30 ešte na dieťa ani nemyslia a užívajú si.

To isté bývanie s rodičmi alebo osamote. Zakladanie rodiny a pod. Keď som bola dieťa tak bolo bežné že "mladí" skončili školu, zobrali sa, dostali byt, dostali prácu (umiestnenka), dostali mladomanželskú pôžičku, mali dieťa, dieťa dali do jaslí, škôlky, školy...ony pracovali a žilo sa viacmenej podľa šablóny. S mamou ostal žiť akurát nejaký podivín alebo stará dievka.

Dnes mám pocit, že ľudia nie sú nijako motivovaní odpútať sa od rodičov, a rodičia často ani nechcú aby sa dospelé nezadané deti osamostatnili (napr. neutiahnu sami domácnosť, nevládzu udržiavať dom, vyhovuje im že dospelé dieťa prispieva, pomáha okolo domu).

Rozmýšľam či nejakého "mamánka" okolo seba mám...jeden bratanec (33) žil s rodičmi aj po ukončení školy, aj keď mal vzťah, rodičia sa starali, on chodil s otcom do práce (rovnaká firma) a mama sa starala o obidvoch. Vyriešilo sa to až keď rodičia kúpili dom na dedine, odsťahovali sa a jeho nechali v ich byte. Žije tam doteraz, mama mu chodí každý týždeň oprať, navariť, upratať. Priateľku pokiaľ viem nemá. To mi príde "žiť si ako mamánek".