Přidat odpověď

Anett,
len k manželstvu...je pravda že som vychádzala z toho čo som zažila, prípadne čo sa žilo v rodine. Otec mal jedného súrodenca, mama dvoch. Vo všetkých prípadoch mladomanželia dostali veľmi rýchlo byty (podnikové, vojenský). Na začiatok malé, potom sa sťahovali do väčších (tie pôvodné samozrejme odovzdali). Nikto z rodiny na byt nečakal. Takisto dostali umiestnenky (kde sa majú po škole hlásiť v práci, resp. mohli si vybrať). Nehovorím že to bolo "lepšie" ale život bol viacmenej nalinkovaný. Samozrejme kto bol sám tak byt asi nedostal, ostával s rodičmi. Ale zase bola možno väčšia motivácia uzatvoriť manželstvo (lebo týmto aktom bol prístup k bytu, výhodnej pôžičke, ale napr. aj bývať v hoteli v spoločnej izbe ...). Teraz sa manželstvom nezíska v podstate nič (len spoločné dlhy).

To, že rodičia pomáhali mladým, ktorí do toho skočili skôr ako systém chcel (napr. nedoštudovaní nezobratí s dieťaťom) je pravda, inak sa asi nedalo, podnájmy neboli tak rozšírené ako dnes.
Ale kto sa neoženil/nevydal do 25 max. 30 a nedajbože ostal bývať s rodičmi tak bol "divný". Alebo tam teda bol iný ospravedlniteľný dôvod (ťažko chorí, nevládni rodičia, nemanželské dieťa a pod.). Aspoň u nás (rodina, okolie) sa to tak vnímalo.
Dnes mám pocit, že si to ľudia nejako nevšímajú, je im jedno kto, ako, s kým, kde a za čo žije.