Přidat odpověď

Ja nie som smutná ale vyzerám veľmi prísne. Veľa ľudí čo ma spoznalo mi hovorili že nechápu ako môžem byť taká aká som, keď vyzerám ako keby som ich chcela ihneď pokarhať. Kvôli tomu som aj prestala nosiť okuliare sice teraz nerozoznám kamošku od vrátnika ale vyzerám hádam milšie.

A poznám dvoch ľudí ktorí vyzerajú príjemne ale majú tak apokalyptický hlas že po pár vetách si to každý chce hodiť.
Jeden je môj kolega, veľmi milý, rozhľadený a príjemný chalan, keby nebolo toho hlasu, on keď prehovorí tak ako keby niekto kázal ľudstvu zo záhrobia.
A druhá bola jedna milá teta ktorá so mnou ležala v nemocnici, mala rakovinu pečene v pokročilom štádiu, malinká, veľmi pekná v tvári, pestovaná, prenikavé svetlomodré oči, vzhľad mimoriadne príjemný ale hlas mala strašný, ako keď niekto prednáša proroctvo o záhube ľudstva a pritom sa len pýtala či je dnes na večeru ryžový nákyp. Aj som sa s ňou skúšala rozprávať lebo veľmi chcela porozprávať niekomu o svojom trápení ale po pár minútach som lapala po dychu a bolo mi mdlo.
Stalo sa mi to len pri týchto dvoch ľuďoch. Z tej pani mi doteraz chodí mráz po chrbte.