V sobotu vyrážame k našim. Oni a celá rodina ma uvidia o 13-14kg ťažšiu než naposledy
Tehotnú ma ešte nikdy nevideli, bude to sranda
Inak mám ale dilemu - deti chcú (veľmi) k moru. Veľkoryso som mužovi už dávnejšie navrhla, nech tam teda idú, a miesto mňa pojde babička (tchýnka). Oni sa toho chytili (asi som dúfala že povedia, že bezo mňa sa im nechce..?), tchýnka mi už bola ukázať nové plavky, klobúk i pareo...
A mne je pri tej predstave nejak smutno...
Nezávidím, nežiarlim, ale týždeň bez nich (asi) nevydržím...
Okrem toho tu nebudem len tak odpočívať, ale budem denne variť náročnému jedlíkovi - tchánovi (a budem sa báť, aby mu to chutnalo) - dosť ma stresuje táto predstava.
Ak už mám byť bez nich, tak by som tu chcela byť sama, a to bohužiaľ nie je reálne (jeho k moru nedostane nik a nič).
Som sama zvedavá, ako to celé dopadne...