Přidat názor k článku Tři roky ve školství a snaha neztratit iluze a ideály

Madrigal, tak si to skus, stat tam od 8 do 13:30 a po par dnoch by si skoncil na psychiatrii. Velmi obdivujem autorku clanku. Ja sama som skoncena ucitelka slovencina-spanielcina a ucila som pol roka u nas v Bratislave na bilingvalnom gymnaziu. Mala som skalu od primanov (tedia piataci) po septimanov a naiekedy to bolo fakt na maslu, dnesne deti su ako odtrhnute z retaze, slusne spravanie a empatia im nic nehovoria, pretoze rodicia na nich nemaju cas (o detoch podnikatelov ani nehovorim, to je znackovo oblecena elita, ktora sa na ucitelov pozera ako na hmyz a domace ulohy si kupuje od spoluziakov...). Mojim vrcholnym zazitkom bolo, ked si jeden patnastrocny kvartan doniesol na svoju triedny sekeru, lebo bol presvedceny, ze na nom sedi. Nastastie sa nic nestalo, hoci ju na nu vytiahol, len sa dobre vylakala a zrutila sa a trvalo peknych par dni, nez sa dala dokopy. Len co som mala prilezitost ist pracovat do spanielskej firmy, tak som nevahala ani minutu. O plate ucitelov ani nehovorim, to je uplna almuzna za tie nervy.