Přidat odpověď

Keď som si prečítala čo je pasívna agresivita
https://psychologie.cz/pasivni-agrese/
tak si pod týmto chovaním predstavujem niečo takéto:
Rodič: "Budeš chodiť na klavír"
Dieťa: "Nikto z kamarátov nechodí na klavír"
Rodič: "To nie je podstatné, patrí to k základnému vzdelaniu, zajtra začínaš"
Dieťa: "Ja radšej kreslím"
Rodič: "Jj čmárať si môžeš doma, zajtra ideš do LŠU"

No a to dieťa ktorého pocity rodič nerieši, sa začne klavíru vyhýbať. A prídu výhovorky:
"Prečo si nebol na hodine klavíra?"
"Nestihol som, mali sme doučovanie"
"Išiel som tam ale zabudol som si noty doma"
"Myslel som si že to je až zajtra"...
Proste nevie povedať a zdôvodniť že na ten klavír nechce lebo ho to nebaví. Rodič by to ani neakceptoval.

Takisto u dospelých.
Niekto prikáže niečo čo ten druhý nechce ale nechce sa púšťať do otvoreného konfliktu.
"Zajtra ideme k našim na celý víkend" (nechce tráviť víkend so svokrovcami)
"V sobotu urobíme grilovačku, ja nakúpim ty pozvi X,Y,Z..." (neznáša Y)
"Poďme na operu, prosím kúp lístky" (operu neznáša a nevydrží počúvať)

...a keď ten kto nechce je z rodiny kde ho nikto nepočúval a nemohol povedať ani presadiť svoj názor tak sa jednoducho bude snažiť uniknúť tej udalosti/úlohe bez otvoreného konfliktu...
A tak bude klamať že má migrénu, zabúdať a odkladať pozvanie Y, a lístky nekúpi dúfajúc že ten druhý na to zabudne...A keď ten druhý chce splnenie tak sa začne vyhovárať (mal som toho veľa, zabudol som, ani neviem kde tie lístky kúpiť, aj tak bude pršať...) a keď ten druhý pritvrdí tak začne so svojimi problémami (ja na to nemám čas, ja mám dosť iných starostí, od rána v robote, nemám kedy myslieť na nejakú grilovačku/lístky/svokrovcov...)
Takéto chovanie pokladám za pasívnu agresiu. Že ten druhý skrátka nepovie
- som ochotný ísť k Vašim v sobotu a v nedeľu si cestou domov urobíme výlet
- grilovačka OK ale Y fakt nemusím, nepozývajme ho prosím
- hocičo iné muzikál/koncert ale operu naozaj nie, trpím pri tom, ak trváš na opere prosím zober kamošku
lebo sa bojí konfliktu.